Podstatou filmu je tvrdenie, že Juhoslovania po Druhej svetovej vojne v objekte 505 podzemnej vojenskej bázy Željava pri bosniackom meste Bihać vyvinuli supertajný vesmírny program, ktorý ale CIA rýchlo zavetrila, a chudák J. B. Tito nemal inú možnosť, lež za dobré peniaze predať program prezidentovi Kennedymu, a Američania potom vďaka tejto technlológii poslali človeka na Mesiac, skôr ako sa to podarilo Sovjetom.
Po dlhých rokoch trápenia sa s financiami, bratov Vircovcov a ich film pod svoje krídla zobral HBO Europe, a s ich podporou sa film do kín dostane už v máji tohto roku (dúfajme, že aj do tých našich). Premiéra filmu bude na newyorskom festivale TriBeCa medzi 13. a 24. aprílom.
Zatiaľ je k dispozícii len trailer, ale už aj z neho naskakuje husia koža:
https://www.youtube.com/watch?v=Q_oQFplWs_g&sns=em
Témou sa zaoberalo viacero ex-juhoslovanských médií, nikto však nevedel tvrdenie Vircovcov potvrdiť (ale ani vyvrátiť!). Belehradský denník Blic kategoricky odmietol, že by objekt 505 v Željave, a vlastne celý projekt existoval, odvolával sa na domácich aj amerických historikov a vojenských novinárov. (Tí ale zároveň uznávajú, že sa o Željavu Američania skutočne zaujímali, ale len ako o architektonický zázrak – Željava bola totiž toho času najväčší a najdrahší podzemný komplex v Európe, počas bosniackej vojny podstatne zničený.)
Je otázne, či je film založený na pravde, avšak treba uznať, že Juhoslovania, konkrétne slovínec Herman Potočnik, mali objektívne zásluhy na rozvoji vesmírneho programu. Herman Potočnik vydal v roku 1928 pod pseudonymom Herman Noordung knihu s názvom Das Problem der Befahrung des Weltraums – der Raketen-motor (vo voľnom preklade Problematika letov vo vesmíre – raketový motor) v ktorej ponúka detailné riešenia na mnohé otázky možnosti letu do vesmíru, ale aj na také priekopnícke témy, ako sú vesmírne stanice stavané z modulov, alebo komunikácia pomocou družíc. Potočnik zomrel rok po vydaní knihy, chudobný a opustený. Moderná veda na jeho dielo ale nezabudla, a berie ho skutočne vážne. Kniha mala obrovský vplyv na nemecký aj sovjetský vesmírny program, a skrz Wernhera von Brauna aj na ten americký. Potočnikovo meno sa dostalo aj do užšieho výberu mena pre medzinárodnú vesmírnu stanicu koncom 90-tych rokov 20. st.
Dúfajme, že film aspoň čiastočne poskytne odpovede na otázky, ktoré sám nastolil, a zistíme, či Vircovci odhalili jedno obrovské tajomstvo, alebo sa jedná len o drahý a podarený vtip, či konšpiráciu. Každopádne, už netrpezlivo počítame dni do premiéry!